Deti zo škôlky u nás
Deň Zeme
Vo štvrtok ráno, 22. apríla, sa mne a ešte ďalším mojim spolužiakom z Gymnázia Alberta Einsteina vstávalo veľmi dobre. Prečo? Odpoveď je jednoduchá. Vedeli sme, že sa nám podarí vykúzliť pár úsmevov na tých najnevinnejších tvárach.
Mnohokrát sme už z úst učiteľov počuli, že sme dospelí a mali by sme sa podľa toho aj správať. Avšak dnes, tomu bude inak. Na našu školu totiž prídu detičky zo škôlky na Bohrovej ulici. A úlohou pre nás je, spraviť im program a spojiť príjemné s užitočným. A to, zabaviť ich a pritom ich aj naučiť, prečo si každoročne pripomíname ,,Deň Zeme“.
Martin Krajčík so svojou skupinkou
Škôlkári prišli v plnom počte, 23. Všetci mali na hlávkach žlté šiltovky, aby sa pani učiteľkám a následne nám, keď sme ich zobrali pod ochranné krídla, nestratili. Bolo nás päť vedúcich skupiniek, ktorí sme dostali, niektorí po päť, iní po štyri deti. Chodili sme s nimi po vopred pripravených stanovištiach a hravou formou sme sa snažili ich čo to aj naučiť.
Na začiatok sa vedúci skupiniek s deťmi zoznámili a skrátene im vysvetlili prečo si teda tento ,,Deň Zeme“ pripomíname. Na moje prekvapenie som zistila, že detičky dobre vedia že naša modrá planéta je v ohrození ľudskou činnosťou. Bola som potešená, že aj keď iba jeden deň, snáď sa nám podarilo vryť im do pamäti nejaké tie ,,zelené nápady pre modrú planétu“. Chceli sme dosiahnuť, aby ďalšie generácie nimi tvorené, boli viac poučené o tom, že čo nám tento svet ponúka nemáme zneužívať, ale hlavne chrániť.
Pri prvom stanovišti sa deti zábavnou hrou ostrovy dozvedeli o vplyve globálneho otepľovania na zvyšovanie hladiny oceánov, a tým následné miznutie ostrovov. Hlavná myšlienka hry bola v tom, že v jej závere sme sa všetci museli pomestiť na jeden pomyselný ostrov. Aj deti pochopili, že tak žiť, by veru nebolo príjemné.
Druhé stanovište bolo o šetrení vodou. Jeden z mojich spolužiakov im vysvetlil, ako správne každý deň vykonávať hygienické návyky bez toho, aby zbytočne pretekala voda.
Na ďalšom stanovišti každé z detí dostalo možnosť zasadiť si na našom školskom dvore vlastnú rastlinku.
Potom sme pokračovali k vedomostnému stanovišťu, kde moja spolužiačka vysvetľovala dôležitú úlohu recyklácie a deti poučila o tom, čo do akej farby kontajnerov na odpad patrí.
A keďže sa deti už poučili, bol čas na nejakú tú menšiu hru. Chvíľu ich teda spolužiaci zabávali hrou s loptou, alebo sme sa hrali na naháňačku.
Na každom stanovišti skupinka dostala verš z básne, ktorá pre ne bola zložená o tom, ako majú chrániť prírodu a celkovo našu Zem. Deti sa museli túto básničku naučiť naspamäť, s čím sme im pomohli my, vedúci skupiniek. Potom básničku povedali lesnej víle. Ale pozor! Táto lesná víla bola zlá a nechcela deťom dať poklad, ktorý sme mali pre nich prichystaný. Dávala im vedomostné otázky týkajúce sa tém, ktoré boli rozobraté na jednotlivých stanovištiach. Deti samozrejme dobre odpovedali, a tak sme ich pustili k dobre lesnej víle. Tej zarecitovali básničku a dostali poklad.
Pokladom boli cukríky a hračky, na ktoré sa vyzbierali žiaci našej školy. Pre nás bol však obrovským pokladom tento deň, kedy sme sa mohli aspoň na chvíľku vyhrabať spod kopy kníh a povinností, a spomenúť si na to, akí sme aj my boli maličkí. Znovu sme sa mohli bez príčiny smiať. A práve tam bol skutočný poklad. Vo vysmiatych tvárach... A to tvárach nielen našich, ale hlavne v tváričkách malých, budúcich dospelých, ktorí si snáď zapamätali, čo vraveli najdôležitejšie verše básne:
,,Planétu modrú chrániť treba,
keď chrániš ju, chrániš i seba.“
Alexandra Schreková a jej skupinka
Miroslava Danišková
4.D
Gymnázium Alberta Einsteina
Foto: Veronika Papánková
Prevezmite si tento článok tu